Respektíve, nielen pre toto hnutie, ale pre celú opozíciu. Jeden z jej lídrov, takpovediac znovuzrodený Daniel Lipšic, sa rozhodol pre nehodu, ktorú zavinil, pri ktorej vyhasol ľudský život, vzdať mandátu poslanca NR SR. Prečo znovuzrodený? Pretože, keď si zoberieme, ako postupne upadal od momentu, keď padla vláda Ivety Radičovej, je to priam neuveriteľné, akú pozíciu si dokázal získať. Jeho hnutie Nova nebolo až tak vydareným projektom. V eurovoľbách získali síce jeden mandát, ale to bolo z ich strany asi všetko. Pridali sa k nim odídenci z SaS, ktorí tam však dlho nevydržali a rozhodli sa odísť. Táto strana svojimi preferenciami pripomínala skôr ministranu ako stranu, kde boli už známe politické osôbky.
Ale, prišiel zlomový bod. Pred voľbami sa Igor Matovič rozhodol s Danielom Lipšicom spojiť a do boja šli spolu. Nie však ako koalícia, ale ako hnutie, pretože ako koalícia by potrebovali na vstup do parlamentu 7%, čo reálne hrozilo, že túto podmienku nesplnia. Proklamovali síce, že ak potrebných resp. nepotrebných 7% nedosiahnu, do parlamentu nepôjdu (asi však len Matovič a Lipšic). Sám som im veľké šance nedával. Táto moja neistota pramenila najmä z osoby Daniela Lipšica, ktorému už asi málo kto dôveroval. Ale na moje prekvapenie a na prekvapenie mnohých, nielenže získali potrebné percentá na vstup do NR SR, získali aj tých 7%, dokonca viac ako 7%. Konkrétne to bolo 11,02% a stali sa tretou najsilnejšou stranou v parlamente. Treba povedať, že to bolo najmä vďaka kampani, ktorú sa rozhodli viesť. Tu sa skvelo ujal Daniel Lipšic, ktorý svojimi skúsenosťami z verejných vystúpení a znalosti pomerov, zaujal veľký počet voličov.
Hnutie Oľano-Nova sa stalo teda spolu s SaS lídrami opozície. V podstate jedinou takou pravou opozíciou, so snahou aj niečo robiť, čo sa o zvyšných dvoch subjektoch až tak povedať nedá. Áno, je pravda, že najmä Oľano občas svojimi vystúpeniami pripomínalo ochotnícke divadlo. Jemná anarchia spôsobená v parlamente počas leta bola toho dôkazom. Aj keď tento chaos spôsobilo najmä konanie podpredsedníčky parlamentu Lucie Nicholsonovej. Matovič je blázon, exibicionista. Ale mal šťastie, že vo svojich radoch mal aj Lipšica, ktorému však koniec koncov pomohol sa dostať tam, kde opäť je. Teda bol. Bola to jedna z mála dôveryhodných osôb v tomto hnutí. Osôb, ktoré rešpektovali aj poslanci z vládnej koalície. Daniel Lipšic pri svojich vystúpeniach využíval aj emócie, čo je samozrejmé. Ale on ich dokázal pretaviť to konštruktívnej kritiky a do prejavu, ktorý mal hlavu aj pätu a nešlo v ňom len o divadlo. Preto je mi aj osobne ľúto, že skončil. Moju dôveru si opäť získal najmä teda svojím vystupovaním a snahou niečo urobiť. Rozumnou snahou.
Na moment sa vrátim opäť k situácii po voľbách. Situácia ako, vieme bola patová. Nerád priznávam, ale vláda, ktorá vznikla, bola jedinou rozumnou alternatívou. Po tom, ako sa začal prejavovať predseda NR SR a líder národniarov, si neviem predstaviť jeho spoluprácu s inými subjektmi. To, že sa dal dokopy s Mostom, je však tiež na zamyslenie. Výhovorky, prečo nie s Oľano-Nova a s SaS si našiel rýchlo (Matovič, ktorý nemá akože členskú základňu a Sas – legalizácia marihuany a registrované partnerstvá). Ale to som odbočil. Teraz si predstavte, že by ste išli do vlády s Matovičom. Ja ho skôr beriem ako občianskeho aktivistu, než ako politika. Lebo politik, sa nespráva tak, ako sa správa on. Je až príliš emocionálny a občas sa skrotí až keď je už neskoro. Preto vládnuť s Matovičom, by malo značné úskalia. Je až príliš nepredvídateľný, čo sa pri akejkoľvek spolupráci berie skôr ako nevýhoda než výhoda. Preto, osoba Daniela Lipšica bola akousi zárukou, že spolupráca by bola možná. Avšak nestalo sa tak.
Pondelková nehoda bola veľmi nešťastnou a smutnou udalosťou. Zomrel pri nej starší pán, ktorý tak navždy opustil svoju rodinu, priateľov, tento svet. Bola to však aj udalosť, ktorá znamenala osobnú tragédiu pre Danilea Lipšica. Ani si nechcem predstaviť, čo musí človek po takejto nehode znášať. Aké pocity, výčitky. Daniel Lipšic sa však k tomu postavil ako chlap. Podal pomocnú ruku všetkým – rodine, pozostalým, policajtom. Na druhý deň už vystúpil pred médiá. Tri dni po nehode sa rozhodol vzdať mandátu poslanca. Mnohí by si z toho mali brať príklad. Týmto činom však ochránil seba ale aj svoju rodinu od zbytočných nepríjemností, ktoré by mu určite „kolegovia“ z poslaneckých lavíc radi spôsobovali. Má môj rešpekt.
Taktiež sa objavili informácie, že Igor Matovič stále podniká, resp. že má živnostenský list. Už raz bol za to potrestaný a teraz mu hrozí aj strata mandátu poslanca NR SR. Je to však účelovo vykonštruovaný proces, avšak počkajme si, ako to teda nakoniec dopadne. Treba však povedať, že veľká väčšina vlády a aj poslancov podniká, len to má nejako inak, nepriamo, ošetrené. Matovič má smolu, že si ešte nechal živnostenský list a hľa, je tu konflikt záujmov. Spýtajme sa teda členov vlády, že ako to teda majú oni. Peniaze im prúdia zo všetkých strán, ale cez rôzne iné kanáliky. Preto čierny týždeň pre Oľano-Nova.
Matovič sa však musí zmeniť. Lebo len tak ochráni svoje meno aj svoje hnutie. Je to len na ňom.
Daniel Lipšic ukázal aj v ťažkých osobných chvíľach charakter. Ukázal ho aj predtým, keď bol ministrom spravodlivosti a vnútra. Politicky, je to veľká strata pre opozíciou. Pre koalíciu, je to najmä plus v tom zmysle, že stratili súpera, ktorý väčšinu vládneho kabinetu a členov poslaneckých klubov koalície výrazne prevyšoval. Všetci sa ale zhodneme, že okolnosti, pre ktoré sa toto všetko udialo, radšej ani keby nenastali.
Úprimnú sústrasť celej rodine a pozostalým. Česť jeho pamiatke.